Valentín pred nami, obchody plné srdiečkových pohľadníc a čokoládiek. Jeden z úplne najkomerčnejších sviatkov v USA. Červená a ružová farba preteká z regálov a ja v obchode rozmýšľam aké valentínske pohľadnice kúpiť mojej 9-ročnej dcére pre jej spolužiakov. Designov je tu plno a mňa bolí hlava zo všetkých tých možností… Nakoniec hodím do košíka malé valentínske kartičky s neutrálnymi dinosaurami s nápismi: Be my Valentine -- Be mine, etc. Gýčové, ja viem… Môj 13-ročný syn prevracia oči nad týmto zvykom, je už “veľký”. Valentínske kartičky sú taká dvojsečná zbraň - sú síce poriadne otravné, ale zároveň sú aj milučkým prejavom sympatií v hnusnom šedivom februári. Vlastne toto počasie nie je ani zimné, ani jarné a celkom ma inšpiruje dať si červené srdiečkové nálepky na okno. Aspoň nejaká farba, že?
Tento február si vraj valentínky vymieňať v škole nebudú… Normálne by každý žiak doniesol svoje valentínky do triedy (pre každého spolužiaka/spolužiačku) a potom by si ich pekne rozdávali počas dňa. Môjho syna to nikdy netankovalo, ja som bola tá, čo ho naháňala, aby nezabudol valentínky pre celú triedu. Zato moja dcéra každý rok pozorne číta, čo každý jeden spolužiak napísal na valentínku. Potom si ich ceremoniálne drží v krabici až do leta, kedy jej krabicu nenápadne dám do recyklovaného papiera. A samozrejme, že valentínky dostaneme aj od našich starých rodičov a rodiny. Minulý rok ma moja dcéra vytočila, keď mi povedala, že do domu jej spolužiačky chodí každý rok na 14. februára Cupid anjelik a nechá jej malú taštičku s dobrôtkami (niečo ako náš Mikuláš). Prečo vraj k nám Cupid nechodí? Cupid anjelik? Naozaj?
Tooth Fairy - či zúbková víla ma vždy privádzala do zúrivosti, ale rozhodla som sa podvoliť nátlaku okolia (čiže tradícii môjho amerického manžela) a moje deti nachádzajú pod vankúšom zopár dolárov, keď im vypadne zub. Preto si s nadšením moje deti vždy radi zuby trhali… alebo ma ich nechali vytrhnúť. Pozitívna finančná motivácia funguje… Ako sa vraví: oko za oko, zub za zub? U nás je zub za dolár, stolička za päť dolárov... :-) Ale Cupid anjelika odmietam.
Na strednej škole, kde učím je Valentín spojený s červenými balónikmi v tvare srdca, ružami a plyšákmi. Plyšové zvieratká sú v tento deň všade, naozaj. V školských batohoch, na laviciach aj v knižnici - všade samé plyšové priznania lásky. Tieto milé a bláznivé gestá spriaznenosti sú aj veľkou príležitosťou ako sa ukázať pred spolužiakmi. Veľakrát vidím decká s červeným balónom prechádzať po školských chodbách a hoci sa tvária, že im je to celkom ukradnuté, ten kto má balon vyhráva… Ale čo keď balónik či plyšák nepríde? Vtedy je dôležité zachovať si ľahostajnosť a vyhlasovať, že Valentín je blbý sviatok, ktorý si vymysleli veľké firmy ako Hallmark & Nestle na lepší predaj svojich pohľadníc a čokolád. Možno áno, možno nie - ja beriem tento rok čokoľvek, čo prinesie úsmev na tvár - valetínku, čokoládku či plyšového medvedíka ...
